Myslím, že Král je velké finále, a preto píšem hlavne o tom, čo tomuto velkému finále predchádzalo. Možno, že môj príspevok sa Krála tíka len okrajovo, a možno sem niečo také vôbec nepatrí. Preto ak čakáte, že napíšem o kopcoch, počasí, priemernej rýchlosti alebo tepoch, tak budete sklamaní ...

Raz v noci sa mi zdál sen. Porozprávam Vám ho.

Vrátil som sa domu z práce, čítam si maily. Mám tam mail aj od vinohradských šlapek: "Laco přijeď! tvúj tím tě pořebuje". Vo vnútri cítim plameň, ktorý náhle vzplál rovno v mojom srdci. Hádžem do batohu potrebné veci: tretry, helmu, oranžový dres. Beriem svoje kolo, svoje skvelé kolo, ktoré je tak spolahlivé. Koľko závodov sme už spolu absolvovali ... kolo ešte nezlihalo, ja už párkrát ano ... Vo vlaku mám čas rozmýšlat o sebe, o živote, o pritelstve, odvahe či bolesti. Každý už niekedy zlihal, každý má v sebe nejaké sklamanie. Sklamanie z toho, čo urobili iní, alebo z toho, čo urobil on. Alebo z toho, čo mal urobiť a neurobil. Bolesť každého človeka je jedinečná. Ak Nás ale niekto potrebuje, potom určite niesme beznádejné prípady.

Myslím, že individuálny úspech, každý pozoruhodný výsledok, je do značnej miery obrazom kolektívnej sily celého týmu. V mojom prípade doslova platí, že jednotlivec bez pomoci kolektívu neznamená vôbec nič! Ja som len velmi malou súčasťou tohto fantastického tímu, ale tento tím je neoddelitelnou súčasťou môjho nového života. Píšem o novom živote, lebo vďaka šlapkám som teraz novým, lepším človekom, osobnostne vyzretejším. To, čím som teraz, je lepšie než čokolvek, čím som kedy bol. Cítim sa bohatý, lebo priatelstvo je največšie bohatstvo, cítim sa silný, lebo podľa mojej teórie je sila jednotlivca obrazom kolektívnej sily celého tímu. Jazdím na kole už 14 rokov, vždy som to miloval, vždy som z toho mal neuveritelnú radosť, ale nikdy pred tým som z toho nemal takú radosť, ako teraz a to aj keď už nedokážem podávať také víkony ako niekedy. V mojom srdci horí oheň a ja idem za volaním svojho srdca. Idem za Vami...

sen však náhle končí a ja sa zobúdzam...

Je piatok, deň pred Králom Šumavy. Je ráno a ja zisťujem že som v Prahe. O chvilu už stretávam Honzu. "Tak co? Jakpak ses vyspal?" pýta sa ma Honza. "Vyspal som sa dobre, naozaj veľmi dobre, zdál sa mi krásny sen ..." odpovedám.

A tak poďme na dalšie závody, aby sme ostatním svojou odvahou dali inšpiráciu. Aby naše kolektívne správanie pre všetkých bolo vzorom. Aby všetci cítili ten oheň v našich srdciach ... aby všetci vedeli, že my sme Vinohradské šlapky!

Špeciálne chcem poďakoť svojmu velkému vzoru, výnimočnému charakteru, Igorovi J. a moc se těším na další sezónu.