Myslím, že Král je velké finále, a preto píšem hlavne o tom, čo tomuto velkému
finále predchádzalo. Možno, že môj príspevok sa Krála tíka len okrajovo, a možno
sem niečo také vôbec nepatrí. Preto ak čakáte, že napíšem o kopcoch, počasí,
priemernej rýchlosti alebo tepoch, tak budete sklamaní ...
Raz v noci sa mi zdál sen. Porozprávam Vám ho.
Vrátil som sa domu z práce, čítam si maily. Mám tam mail aj od vinohradských šlapek:
"Laco přijeď! tvúj tím tě pořebuje". Vo vnútri cítim plameň, ktorý náhle vzplál
rovno v mojom srdci. Hádžem do batohu potrebné veci: tretry, helmu, oranžový dres.
Beriem svoje kolo, svoje skvelé kolo, ktoré je tak spolahlivé. Koľko závodov sme
už spolu absolvovali ... kolo ešte nezlihalo, ja už párkrát ano ... Vo vlaku mám
čas rozmýšlat o sebe, o živote, o pritelstve, odvahe či bolesti. Každý už niekedy
zlihal, každý má v sebe nejaké sklamanie. Sklamanie z toho, čo urobili iní, alebo
z toho, čo urobil on. Alebo z toho, čo mal urobiť a neurobil. Bolesť každého
človeka je jedinečná. Ak Nás ale niekto potrebuje, potom určite niesme beznádejné
prípady.
Myslím, že individuálny úspech, každý pozoruhodný výsledok, je do značnej miery
obrazom kolektívnej sily celého týmu. V mojom prípade doslova platí, že jednotlivec
bez pomoci kolektívu neznamená vôbec nič! Ja som len velmi malou súčasťou tohto
fantastického tímu, ale tento tím je neoddelitelnou súčasťou môjho nového života.
Píšem o novom živote, lebo vďaka šlapkám som teraz novým, lepším človekom, osobnostne
vyzretejším. To, čím som teraz, je lepšie než čokolvek, čím som kedy bol.
Cítim sa bohatý, lebo priatelstvo je največšie bohatstvo, cítim sa silný, lebo
podľa mojej teórie je sila jednotlivca obrazom kolektívnej sily celého tímu.
Jazdím na kole už 14 rokov, vždy som to miloval, vždy som z toho mal neuveritelnú
radosť, ale nikdy pred tým som z toho nemal takú radosť, ako teraz a to aj keď
už nedokážem podávať také víkony ako niekedy. V mojom srdci horí oheň a ja idem
za volaním svojho srdca. Idem za Vami...
sen však náhle končí a ja sa zobúdzam...
Je piatok, deň pred Králom Šumavy. Je ráno a ja zisťujem že som v Prahe. O chvilu
už stretávam Honzu. "Tak co? Jakpak ses vyspal?" pýta sa ma Honza. "Vyspal som sa
dobre, naozaj veľmi dobre, zdál sa mi krásny sen ..." odpovedám.
A tak poďme na dalšie závody, aby sme ostatním svojou odvahou dali inšpiráciu. Aby
naše kolektívne správanie pre všetkých bolo vzorom. Aby všetci cítili ten oheň
v našich srdciach ... aby všetci vedeli, že my sme Vinohradské šlapky!
Špeciálne chcem poďakoť svojmu velkému vzoru, výnimočnému charakteru, Igorovi J.
a moc se těším na další sezónu.